o. PAVOL TIRPÁK (nedožitých 100 rokov)
Otec Pavol Tirpák sa narodil 15. apríla 1915 v Zbehňove, ako deviate dieťa rodičov Michala Tirpáka a Márie rodenej Bačovej. V rodine bolo 8 chlapcov a jedno dievča. Po ukončení základnej školy vo svojom rodisku navštevoval Prvé štátne gymnázium v Košiciach, kde v roku 1934 zmaturoval. Počúvol volanie Pána a odišiel na štúdium teológie do Užhorodu.
Za kňaza bol vysvätený 30. Júla 1939. Predtým sa oženil s Katarínou Jeneyovou, dcérou nebohého kňaza Daniela Jeneya. Po primičnej sv. liturgii, ktorú odslúžil vo svojej rodnej obci, sa jeho prvým miestom pôsobenia stal neďaleký Trebišov, kde ako kaplán sa venoval najmä práci s mládežou.
V roku 1941 bol menovaný za správcu farnosti v Stankovciach a po prechode frontu 2. Svetovej vojny bol kaplánom v Sečovciach. Aj v tejto farnosti sa venoval mládeži, kde nacvičoval divadelné hry a organizoval rozličné športové stretnutia. V Sečovciach ho zastihol aj rok 1950. Zostal verný svojej cirkvi a preto musel opustiť farskú budovu. S rodinou sa presťahoval do Zbehňova, kde mu Ján Frajkor uvoľnil jednu izbu. Celý rok sa ho do práce nikto neodvážil zobrať, až konečne si našiel zamestnanie ako robotník na Trati družby. V novembri 1951 dostal príkaz vysťahovať sa do Čiech. Miesto v okolí Pardubíc odoprel, lebo nablízku nebola nijaká škola, nepremával ani autobus a on už mal tri školopovinné deti. Po dohadovaní sa na krajskom národnom výbore v Košiciach dostal nový príkaz – vysťahovať sa do Mariánskeho údolia pri Olomouci. Bol určený na prácu v Moravských železiarňach. Pre šesťčlennú rodinu mu pridelili iba jednu izbu v robotníckom hoteli. O niekoľko dní putoval ďalej – na poslednú železničnú zastávku v Československu, do vyľudneného mestečka po sudetských Nemcoch – Starého Města pod Snežkou, okres Šumperk, ktoré bolo od novembra do mája pokryté snehom.
o. Pavol Tirpák nastúpil do práce v trojsmennej prevádzke ako baník závodu Tuhové a rudné doly. V tomto zamestnaní pracoval až do roku 1957, keď zo zdravotných dôvodov prešiel do práce v textilnej továrni Lenax. Ako gréckokatolícky kňaz mal zákaz cestovať na Slovensko. Povolenie mohol udeliť len krajský národný výbor. Keď sa situácia na Slovensku ako-tak zmenila, rozhodol sa pre návrat . Podarilo sa mu to vo februári 1959. Pretože sa nemal kde ubytovať, prichýlil ho v rodičovskom dome brat Mikuláš. Začal pracovať ako sezónny robotník v Jednotnom roľníckom družstve v Trnávke, potom ako skladník okresného stavebného podniku v Sečovciach a nakoniec ako pracovník údržby spotrebného družstva Jednota v Sečovciach. 
K duchovnej službe sa dostal až v roku 1968, kde začal pôsobiť opäť v Sečovciach. Tie však boli od 2.svetovej vojny bez chrámu a preto bohoslužby odbavoval len v priestoroch farského úradu. A tak začal s výstavbou nového terajšieho chrámu, kde okresné orgány znemožňovali túto prácu a na veži dodnes chýba kovová konštrukcia s krížom, ktorú na príkaz museli v roku 1976 odstrániť.
o. Pavol Tirpák pracoval v pastorácii s veľkým nadšením a nasadením. Trpezlivo zhromažďoval svojich roztratených veriacich a všetky ťažkosti a prekážky, ktoré mu rozličné komunistické orgány stavali do cesty, prekonával pokorne, s odovzdanosťou do Božej vôle. Nikdy sa nevzdal boja za spravodlivú vec. Nezabúdal ani na chudobných a snažil sa pomáhať aj vdovám po zosnulých kňazoch. Na svoje ťažkosti a zdravotný stav sa nikdy nesťažoval. Nestratil svoju duševnú mladosť a hoci bol prílišným vypätím síl unavený , vždy rovnako každému odpovedal: „Pán Bo vie, čo robí a prečo to robí." Zostal verný dedičstvu otcov a cyrilo-metodskú myšlienku vo svojej farnosti šíril aj ako člen výboru Spolku sv. Cyrila a Metoda.
Zomrel 1. januára 1993 a pohrebné obrady v Sečovciach vykonal 4. januára diecézny biskup Mons. Ján Hirka.
spracované podľa knihy „Zostali verní"
Ďalšie fotky:
