Ikony z kláštora sestier redemptoristiek

 
 Krížová cesta
 
 Ostatné ikony
 
  
 
  
 
 Ikona (gr. εικων, eikón, obraz) je sakrálny obraz, najčastejšie namaľovaný (písaný) na dreve, pôvodom z byzantskej kultúry. Vyobrazuje postavy svätých, scény z ich života a biblické motívy. Ikona je charakteristická pre pravoslávne a gréckokatolícke kresťanské chrámy – cerkvi. 
 
 Ikony zobrazujú výjavy zo Starého a Nového zákona a zo života svätých (po rusky: житийные иконы) - ich rámy sú širšie. Charakter ikony vychádza z tradičnej byzantskej estetiky – zobrazuje protiklad dobro-zlo, svet nadzemský-svet pozemský a pod. Smeruje k symbolickému stvárneniu sveta (umenie ikony = umenie symbolov).
 
 Podložkou na tvorbu ikony bolo drevo - drevená doska. Okraje dosky tvorili rám. Na drevo sa nalepilo špeciálne jemne tkané plátno a naň sa naniesol kriedový podklad, aby plocha bola rovná a hladká. Pri vzácnych ikonách sa ako podklad používal alabaster.
 
  
 
 Technológia maľby
 
 Tempera - Na maľovanie sa používali prírodné pigmenty, ktoré sa miešali s vaječnou hmotou ako spojivom - tzv. vaječná tempera. Ako pozadie sa pri vzácnejších ikonách používalo plátkové zlato, ktoré sa lepilo cesnakom. Pri jednoduchších ikonách sa používali žlté farby. Hotová ikona sa pretrela lakom. Lak po stáročiach stmavol, no v 20. storočí vedci prišli na to, ako ho odstrániť a obnoviť pôvodný vzhľad. Na ikonách obdobia Andreja Rubľova (1360 – 1430) sa používali prírodné pigmenty. Až majster Dionýz začal vo svojich ikonách používať aj modrú farbu.
 
 Enkaustika - Postup maľovania ikony sa od prvého variantu líšil druhom a technikou nanášania farieb. Podklad bol rovnaký, tu sa však maľovalo pigmentmi rozmiešanými vo včeľom vosku. Po nanesení farieb (nanášali sa vedľa seba) sa po doske prechádzalo horúcim plechom, aby sa farby zjemnili.
 
 Kryt - Kvôli ochrane sa po nanesení laku na ikonu dával kryt – na vzácnych ikonách často strieborný a zdobený drahokamami, na jednoduchších z medeného plechu. Kryli sa len "neviditeľné" časti ikony, čo po stáročiach spôsobilo zošúchanie farieb a poškodenie ikony v oblasti tváre a rúk. Tento spôsob úpravy ikon využívali najmä v byzantskom období.