Farnosť Košeca

Návrhy fasády a strechy kostola

2020-06-14T07:59:32Z

Pozrite si návrhy farebných kombinácií fasády kostola

Dobrá novina eRko

2019-12-28T09:40:03Z

Zvestujeme DOBRÚ NOVINU -

Ježiško chce v každú rodinu...

Tieto slová sa spevom dva dni - 26. a 27. decembra 2019 - niesli ulicami Košece, Košeckého Podhradia a Nozdrovíc. 23 malých i väčších koledníkov nieslo Dobrú novinu o Spasiteľovom narodení do domácností, ktoré sa v kostole zapísali, že majú záujem o návštevu. Táto je spojená s požehnaním domu a verejnou zbierkou na podporu rozvojových projektov v Afrike. Tradičné koledovanie je teda rozšírené o nový rozmer -solidaritu.

Naša príprava sa začala 14.12.2019 účasťou na „vysielacej“ sv. omši v Oščadnici, kde nás otec biskup Tomáš požehnal a rozposlal do jednotlivých farností. Program koledovania sme nacvičili na eRko- stretkách, pripravili si kostýmy a 26.12. 2019 počas sv. omše nás požehnal a „vyslal“ aj náš pán farár.

So spevom, vinšami a požehnaním sme „obišli“ 24 rodín a pre projekty v Keni sme vyzbierali rekordných 1.130,- Eur! Chceme sa všetkým darcom, ktorí nás ku sebe pozvali a obdarovali, zo srdca poďakovať! Rovnako aj rodičom, ktorí povzbudili svoje deti ku tejto dobrovoľníckej aktivite a službe druhým. Veríme, že aj vďaka takýmto akciám z detí vyrastú veľkodušní dospelí!

Tohtoročnou témou koledovania bolo heslo: „Buďme požehnaní(m).“ Sme vďační a dúfame, že vďaka obete, ktorú priniesli dobrovoľníci, deti a darcovia aj z našej farnosti, sa Dobrá novina požehnaním naozaj stala.

Text a foto A. Tomanová

Viac o Dobrej novine, ktorá tento rok oslavuje 25 rokov: https://www.dobranovina.sk/

Pozrite si dokumentárny film jubilejného 25. ročníka koledníckej akcie Dobrá novina. Cez príbeh Daniela spoznáme plody spolupráce s Caritas Lodwar v regióne Turkana v Keni.

Súťaž vo výrobe Betlehemov

2019-12-27T12:50:37Z

Žiadne obdobie v roku nie je tak vhodné na zblíženie sa rodín, ako advent a Vianoce. Ale len málo rodín prežíva advent v radosti z blížiaceho sa príchodu Božieho syna na svet. Nie je to zavinené len náboženskou ľahostajnosťou a vlažnosťou. Prekážky sú aj v rodinách, kde sa na vianočné prípravy vynaloží príliš veľa úsilia a námahy. Vianočná radosť: čo to je? „ No , aby deti mali pod stromčekom všetko čo si želajú.“ Povie otecko. A mamička? „ Aby bolo napečené, navarené, vyupratovaný každý kút v domácnosti, aby sa všetko len tak ligotalo.“ Je to moc únavné, keď si to rodičia naplánujú takto. Je to zlý program. Áno, deti sa určite tešia na sladkosti aj na darčeky. Ale z oboch stačí polovica, keď dostanú to, čo potrebujú najviac. Aby ste vy rodičia, na nich mali čas, aby ste sa s nimi rozprávali, hrali. Aby vianočná radosť bola úplná, mala by príprava trvať celý advent. Keby si tak oteckovia zaumienili, že každý deň budú oteckami aspoň hodinu. Aspoň hodinu denne sa naplno venovať svojim deťom- to by bola revolúcia vo svete dieťaťa! A mamičky keby si zaumienili byť viac mamičkou ako upratovačkou, pekárkou, kuchárkou, práčkou – to by bol darček pre deti.

Aj takto sa zamýšľa nad obdobím adventu Ladislav Simajchl, autor knihy Cestou do Emauz.

No a aj po prečítaní si tohto zamyslenia, vznikla myšlienka, že jednou z možností, ako tráviť plnohodnotne čas s deťmi, by mohla byť aj výroba Betlehema- jasličiek. A tak v našej farnosti bola vyhlásená súťaž .

Čo bolo treba dodržať?

Aby Betlehem vyrábali deti, ktorým môžu pomáhať rodičia, starí rodičia, tety, ujovia, starší kamaráti...

Aby bol vyrobený z ekologicky nezávadných materiálov, najlepšie prírodných (semienka, jadierka, kamienky, papier, bavlnený alebo ľanový textil a nite, drevo, vosk, hlina, piesok, slama, šúpolie, prútie, vlna, suché rastlinky, cesto, mach, drôt a podobne).

Aby obsahoval P. Máriu, sv. Jozefa a Ježiška, troch kráľov a aspoň dve zvieratká, zhotovené vlastnoručne, nie kupované. Na ich zhotovenie možno použiť rôzne techniky (vyšívanie, háčkovanie, modelovanie, drôtovanie, maľovanie, kreslenie, lepenie, šitie, voskovanie ,pečenie a podobne).

A tak vzniklo 17 nádherných dielok, ktoré potešili a zlepšili vianočnú náladu nielen naším farníkom. Na ich výrobu bolo použité drevo, kôra, mach, marcipán, slané pečivo, látky, bavlnky, kamienky.......

Do hlasovania sa v nedeľu 22.12.2019 zapojilo 374 farníkov. 139 ich hlasovalo na sv.omši o 7.00 hodine a 235 na sv.omši o 9.30 hodine.

Najviac hlasov, 135, ich získal Betlehem ktorý vyrobili Aďko a Dominik Martišovci spolu s rodičmi. Ale pochvalu, potlesk a ocenenie si odniesli všetci súťažiaci.

Prajem všetkým deťom veľa nádherných chvíľ strávených s rodinou v pokoji a láske.

text: A. Čaplová

foto: A. Rafajová

Sv. Mikuláš v kostole

2019-12-07T17:02:18Z

Ani tento rok nezabudol sv. Mikuláš na deti z Košece.

6.decembra po detskej svätej omši sa v kostole zhasli svetla a v sprievode zvončekov sa sv. Mikuláš objavil na chóruse, spolu s anjelom. Odtiaľ deti pekne privítal a šiel dole za nimi. Na úvod mu deti zaspievali pesničku, ktorú si pred tým cvičili na stretnutí na fare. Sv. Mikuláš ich za to, že robia celý rok dobré skutky, chodia na sväté omše a poslúchajú, obdaroval perníčkom.

Deti sa pekne poďakovali, na záver zaspievali ešte jednu pesničku a s úsmevom na tvári spokojne odchádzali domov…

Andrea Rafajová

Sviečka za nenarodené deti

2019-12-03T05:31:47Z

Aj tento rok sa veriaci z našej farnosti v prvom novembrovom týždni zapojili do verejnej zbierky občianskeho združenia Fórum života - Sviečka za nenarodené deti.

Výťažok zbierky slúži na konkrétnu pomoc ľuďom v ťažkých životných situáciách (najmä ženám a rodinám v núdzi) a tiež na šírenie modlitby a osvety v oblasti ochrany a úcty ku každému ľudskému životu od počatia po prirodzenú smrť. V Košeci a v Košeckom Podhradí sme vyzbierali spolu 250,- Eur.

Chcem sa veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí zbierku akýmkoľvek spôsobom podporili.

Alexandra Tomanová

Svätá omša Háj

2019-10-10T04:09:26Z

Za krásneho počasia sa v nedeľu 25.8. konala v osade Háj svätá omša.

Fotografie zaslala Katka Melišová

Noc kostolov 2019

2019-05-17T05:45:59Z

Večer 24.5. 2019 Všetkých srdečne pozývame na noc kostolov

Krížová cesta Košecou

2019-10-01T05:41:10Z

Stalo sa to pred viac ako 2000 rokmi. Bol Veľký piatok, dopoludnie a v Jeruzaleme bol horúci deň. V tento deň sa rozhodovalo o našom večnom živote. Pán Ježiš poznal každého z nás osobne a vedel, že dnes tu budeme. Vedel tiež, že večný život nedosiahneme vlastnými silami. Vedel, že mnohokrát padneme, zraníme jeho Srdce, padneme, dopustíme sa hriechu. A pretože každého z nás veľmi miluje, dobrovoľne sa rozhodol zomrieť za každého z nás, bez rozdielu. Vylial svoju sv. Krv na dreve kríža za mňa i za teba. Obetoval sa za nás a vykúpil nás z otroctva hriechu.

Po roku sme sa opäť na Veľký piatok stretli aj my, veriaci Košeckej farnosti, aby sme si pripomenuli umučenie a smrť Pána Ježiša. Tentokrát sme trošku netradične, prechádzali aj rušnejšou časťou obce, popri hlavnej ceste. Cesta s krížom- znakom smrti, ale aj vykúpenia- začala od Obecného úradu a pokračovala smerom do Nozdrovíc, ku kaplnke Panny Márie Pomocnice.

Na kríž sme pri jednotlivých zastavenia krížovej cesty , pribíjali to, čo je naším krížom, slabosťou i hriechom. Údery kladiva v nás mali prebudiť nového človeka a zničiť starého.

Na kríž sme pribili a snažili sme sa zamyslieť nad:

Ľahostajnosťou – všetci sa schádzame na omši okolo jedného stola raz a možno viackrát do týždňa. On nás však pozýva dennodenne. Prosí, volá, pripomína. No často sme k jeho hlasu ľahostajní a hluchý.

Vlažnosťou- aj modlitba tých najvernejších v Getsemanskej záhrade zlyhala. Nevládali sa modliť a Ježiš smutne konštatoval “Nevládali ste so mnou bdieť aspoň jednu hodinu?“ A čo naše modlitby..? Dajú sa vôbec zmerať hodinami? Koľko sa modlíme?

Mamonou- tu sme sa odprosovali Ježiša za všetko, čím sme ho v minulosti zradili. Za všetky hriechy, ktoré sme si dali zaplatiť, ktoré sme si zaplatili aj za tie, kvôli ktorým sme prestali vidieť Boha i človeka.

Klamstvo- zazneli aj v našej farnosti, aj tu medzi nami, nespravodlivé a vymyslené obvinenia? Klamstvo je hriech rozšírený ako burina na poli.

Strach – koľký sa bojíme pravdy ? Koľký sa nedokážeme priznať k tomu čím sme, čo sme spravili, kde sme boli? A koľkí sa hanbíme za samotného Krista? Prosili sme, aby sme nikdy nemali strach zaprieť vo svojom živote Ježiša.

Súdne spory- vláčime sa po súdoch? Seba obhajujeme, druhých žalujeme, dovolávame sa pravdy, práva i rozsudku v mene pominuteľnej republiky. No aké rozsudky ba zazneli z Božích úst? Ježiš nás varuje „ Zmier sa so svojím bratom, kým si ešte na ceste , aby ťa nevydal sudcovi a sudca nevrhol do väzenia“

Posmech (nepochopenie)- udrieť človeka, zdvihnúť naňho ruku, vysmiať ho, ponížiť- je nám to azda cudzie? Nech v našej farnosti ľudia netrpia kvôli tomuto hriechu.

Bolesť- vo farnosti nájdeme dom, kde na stene nevisí žiaden kríž. Ale určite nenájdeme človeka, ktorý by nemal kríž v sebe, na sebe či okolo seba. A tak nesieme toľko krížov, koľko nás je na krížovej ceste – kríže ako nepochopenie, neláska, neúspech, choroba- a všetko bolí inak. Prosíme, nech aj bolesť dokážeme skôr prijímať, ako ju spôsobovať.

Nevšímavosť- kiežby aj v našej farnosti chodilo po uliciach viac ľudí so Šimonovým srdcom, ktorí by nevideli len svoj dom, záhradu pole, ale ktorí by dokázali vidieť aj tých, čo už nevládzu, idú z posledného a za posledné, nevedia si rady a nevidia žiadne východisko.

Choroby- aj naše telá vedia, ktorý klinec ich dokáže znehybniť. Infarkty, porážky, rakovina, ale aj úmyselne zlé a nerozvážne slová, ktoré tiež dokážu priklincovať. Prosíme o silu prekonávať každú bolesť.

Samotu ( osamotenosť)- jedenásty klinec nech drží všetko to, čo mnohí z nás už zažili či budú zažívať, SAMOTU. Nech ju Pane vieme vytrpieť spolu s tebou.

Smrť- čo v nás vyvoláva pohľad na ukrižovaného Krista? Kto z nás je nevinný? Kto z nás má pravdu a kto sa mýli? Tu nám pristane ľútosť a zahanbená tvár. Pribili sme na kríž smrť. Smrť, ktorá nám berie tento život, ale nemôže nám zobrať večný.

Neveru- mnohokrát sa pri nás nad hrobom našich príbuzných zastaví nevera či pochybovanie. Pane daj, aby sme v najťažších okamihoch života verili a nezúfali si.

No a XIV. zastavením krížová cesta skončila. Nie smrťou, ale životom. Toto je odkaz posledného zastavenia. Takto sa skončia aj naše krížové cesty. Takto sa musia skončiť. Inak by nemala zmysel ani tá jeho, keby neskončila takto neuveriteľne.

Text a foto K. Melišová

Krížová cesta - Kalvária Dubnica

2019-04-02T06:13:10Z

V nedeľu 31.3. za krásneho počasia sme sa spoločne pomodlili krížovú cestu na Dubnickej Kalvárii. Pozrite si fotky z tejto peknej akcie.

Foto: M. Poliaková

Jasličková pobožnosť

2018-12-27T06:07:26Z

Už tradične sa na Božie narodenie v našej farnosti konala jasičková pobožnosť. Tentokrát bola spojená s požehnaním detí. Všetkým ochotným účastníkom zo srdca ďakujeme!

Foto: K. Melišová

Program ľudových misií vo farnosti Košeca

2018-09-20T09:52:51Z

Modlitba za farské misie

Veľký Bože, Ty neustále oživuješ a obnovuješ svoj ľud a zahŕňaš ho darmi svojej milosti,
daruj otvorené srdce všetkým ľuďom našej farnosti, aby sme počúvali Tvoj hlas.

Na príhovor Nanebovzatej Panny Márie, daj nám ducha pokánia a obrátenia, aby sme dokázali zanechať starý a hriešny spôsob života a začali žiť nový život v Kristovi.

Zošli dary Ducha Svätého na misionárov, ktorí naše farské misie budú viesť, aj na každého z nás, aby sme sa na ne dobre pripravili a využili ich na svoje osobné posvätenie.

Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k Tebe utiekame.

Amen.

Farská púť sa odkladá

2018-09-20T09:17:24Z

Plánovaná púť sa zatiaľ odkladá na neurčito.....

Chystá púť našej farnosti, prečítajte si kam pôjdeme:

KLÁŠTOR KAPUCÍNOV - Kremnické Bane (filiálka nábožného združenia sv. Jozefa)

Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Výzva sv. Františka, ktorá je adresovaná všetkým nám a ktorá sa nesie dejinami, aby sme žili Evanjelium roznecuje v mnohých túžbu hlbšie a vernejšie nasledovať Ježiša Krista v šľapajách assiského svätca. Jedni sa mu zasvätili v rehoľných komunitách, iní v manželskom zväzku vo svete. Každý z nás je povolaný a poslaný žiť Evanjelium Ježiša Krista. Nazrite do niektorých aktivít bratov kapucínov a nechajte sa strhnúť vy sami ku konaniu dobra.

Kostol sv. Jána Krstiteľa v Kremnických Baniach

Romantický stredoveký kostolík ohradený nízkym obranným múrom osamelo stojí uprostred polí medzi obcami Kremnické Bane a Turček. Kostolík zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi pochádza z prelomu 13. a 14. storočia a radí sa k vzácnym kultúrnym pamiatkam. V jeho blízkosti sa nachádza kláštor kapucínov, a tiež známy a turisticky mimoriadne obľúbený geografický stred Európy označený balvanom a pamätnou tabuľkou.

ŠTIAVNICKÁ KALVÁRIA

Štiavnická kalvária patrí medzi najkrajšie barokové kalvárie Európy. Stojí na kopci Scharffenberg (Ostrý vrch), vidno ju zo všetkých strán a poskytuje celkový výhľad na štiavnickú kalderu (veľký kotol, ktorý vznikol prepadnutím stien sopky). Je nevšedná počtom zastavení a príbehom, ktorý rozpráva. Po rekonštrukcii sa stáva jednou z najnavštevovanejších miest regiónu.

Iniciátorom jej vybudovania bol páter František Perger (1700 – 1771) z miestnej komunity jezuitov. Postavil ju vďaka darom bohatých ťažiarov, hodnostárov i jednoduchých baníckych rodín. Donátorov pripomínajú erby na priečeliach jednotlivých zastavení.

S výstavbou sa začalo v roku 1745 a dokončená bola v roku 1751. Väčšina kalvárií má štrnásť zastavení, začínajú odsúdením Krista pred Pilátom a končia Božím hrobom. Banskoštiavnická kalvária má 17 zastavení, tri kostoly (Dolný kostol, Sväté schody a Horný kostol), zastavenie Žalár (Ecce homo) a Svätý hrob – jediný objekt postavený na opačnej, východnej strane kopca. Drevené reliéfy v kaplnkách predstavujú s typickou barokovou teatrálnosťou kľúčové okamihy Ježišovho života až po jeho umučenie a zmŕtvychvstanie. Výnimočnosť kalvárie spolu s citlivým zasadením do krajiny a nádherným výhľadom z nej robia jednu z najnavštevovanejších atrakcií.

V roku 2007 bola zaradená na Zoznam stovky najohrozenejších pamiatok sveta, v roku 2008 sa z iniciatívy dobrovoľníkov začala jej generálna rekonštrukcia.

Alena Čaplová

Výlet Vysoké Tatry 2018

2018-06-19T04:46:36Z

Ako obyčajne, náš výlet začal ráno v skorých hodinách na vlakovej stanici v Košeci. Odchod vláčika niektorý takmer zameškali, ale keď pán sprievodca zamával na odchod, už sme všetci sedeli vo vlaku a s očakávaním nového dobrodružstva sme vyrazili smer Vysoké Tatry. Ani sme netušili ako rýchlo nám ubehla cesta a už sme boli v Poprade, kde sme spolu s inou skupinkou cirkevnej mládeže okupovali (bolo nás asi cez 60) 40-miestny autobus. Ale ako sa vraví, dobrých ľudí sa veľa zmestí a tak s družnou náladou a plným autobusom sme sa vydali smer ubytovanie v Novej Lesnej. Trošku nás prekvapila skromnosť nášho ubytovania, ale veľmi rýchlo sme si zvykli a na druhý deň sme tam boli už ako doma :-). O naše prázdne brušká sa po príchode na ubytovanie a vlastne po celý čas výborne postarala Janka Čepáková a tak s dobrým pocitom v žalúdku sme išli obzrieť aquapark v Poprade. Dokonca sme z vlakovej stanice našli skratku, takže ani dážď na spiatočnej ceste nás moc neprekvapil. V aquaparku sme sa cítili doslova ako ryby vo vode a najviac nás tešilo hromadné skákanie do vody :-). Keďže sme na tomto výlete neboli iba my z Košece, veľmi rýchlo sme sa večer skamarátili s dievčatami z farnosti Bolešov a spoločne preskakovali v hrách nejednu prekážku. Na druhý deň sme rýchlo vstali, zhltli raňajky a rýchlym krokom v miernom dáždiku sme naskočili do autobusu, ktorý nás zaviezol do Levoče na misijnú púť detí. Vystúpili sme dole v meste Levoča a cestou k bazilike Navštívenia Panny Márie sme plnili rôzne úlohy a doplňovali našu originálnu vlajku. Pri bazilike sme neskôr naberali ďalších síl a spoločne sa zúčastnili na svätej omši, ktorá bola zároveň poďakovaním pre našich koledníkov za ich službu vo farnosti. Večerný program sme zakončili nefalšovanou diskotékou, občerstvenie bolo podávané v našom vlastnom minibare, kde Vinea tiekla prúdom :). A tak sa pomaly priblížila nedeľa, kedy sa nám ráno vôbec nechcelo vstávať, ale keďže nás ešte čakal zaujímavý program, podarilo sa nám zobudiť aj najväčších spáčov a so zbalenými ruksakmi sme sa pobrali smer Poprad, kde sme zažili neobvyklý krst a ochutnali výborný obed. Po ňom bola už len krátka prestávka a návrat domov. Za každou takouto akciou sa nás, organizátorov mnoho ľudí pýta, či sa nám chce organizovať takéto podujatia alebo či to má zmysel. Na túto otázku sa mi vynorí iba jediná odpoveď – obrázok našich detí, ako vždy radi chodia koledovať v čase Vianoc či pomáhať napríklad aj čistiť zanedbané hroby na cintoríne vrámci Detského činu pomoci alebo chodiť ráno či večer na sväté omše miništrovať. Viem, u mnohých je to samozrejmé ale v dnešnej dobe, to je veľmi výnimočné. Preto aj touto cestou by som sa im chcela poďakovať za ich službu vo farnosti a za každý okamih strávený s nimi. A samozrejme, chcem sa poďakovať zo srdca všetkým našim „veľkým“ deťom – animátorom, ktorí nám pomáhajú po každej stránke pri každej našej akcii či už je to víkend v Tatrách, letný tábor alebo stretká detí na fare. Všetkým patrí veľká vďaka a zo srdca im vyprosujem Božie milosrdenstvo do každého ich dňa.

Text a foto: Monika Porubčanová

Timothy

2018-06-27T04:23:39Z

Aký úžasný je náš Boh!

O tom spievala v sobotu 9.6. v našom kostole skupina Timothy už počas svätej omše a potom ešte ďalšie takmer dve hodiny. Takýto večer chvál sme mali u nás po prvý krát a to hneď s kapelou ktorá sa takémuto spôsobu ohlasovania venuje už 22 rokov. Určite patria u nás k najznámejším a niektoré ich pesničky už takpovediac „zľudoveli“, hráva ich mnoho spoločenstiev pri rôznych príležitostiach. Sú obľúbení nielen na Slovensku ale aj v zahraničí, bežne hrávajú pre tisíce ľudí na veľkých festivaloch, azda najznámejší je u nás Campfest.

O to väčšie bolo naše prekvapenie, keď prijali aj takúto výzvu a prišli zahrať k nám, pre pár ľudí. Mňa najviac dostala ich ľudská obyčajnosť. Napriek svojej popularite to boli obyčajní chlapi s úprimnou vierou. Sami priznali, že všetko u nich pramení z modlitby. A môžem dosvedčiť, že je to tak. Ešte pred začiatkom omše nás pozvali na spoločnú modlitbu za nadchádzajúci večer, za všetkých ľudí ktorí prídu, za celú farnosť. Aj počas vystúpenia, keď sme si mohli vypočuť osobné svedectvá sa hudobníci vytrvalo modlili aj za hudobníka ktorý svedectvo podával a tiež zvolávali požehnanie na celé farské spoločenstvo, na celú obec, na veriacich, na hľadajúcich aj na neveriacich.... Hľadali každé otvorené srdce aby v ňom Pán pôsobil. Večer po skončení programu sa ochotne venovali každému kto ich požiadal o modlitbu príhovoru, alebo aj o bežný rozhovor, balenie aparatúry bolo až na treťom mieste.

Počas večera sme mali aj malú vsuvku – naša farníčka Janka oslavovala jubileum a deti o ktoré sa tak vytrvalo stará jej pod vedením ostatných priateľov zagratulovali. Nuž Pán odmeňuje aj veľmi nevšedným spôsobom, mať na narodeniny Timothy a kopu priateľov okolo seba to sa hneď tak nevidí!

Ďakujeme pán farár, že ste dal súhlas na takúto akciu, ďakujeme všetkým, čo pomáhali s aparatúrou, s ozvučením, s premietaním textov, s občerstvením. Ďakujeme tebe Pane za to, že nás stále hľadáš a privádzaš k sebe aj takýmto spôsobom, že nám posielaš do života ľudí ktorí nás svojim životom inšpirujú.

Foto: K. Melišová

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ešte pridávam niečo o "chválach" pre tých, čo sa s týmto termínom stretli porvý krát. Doporučujem aj Ž 22

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Pápež František o modlitbe chvály

Vatikán 28. januára 2014 - Modlitba chvály nás robí plodnými – povedal pápež František v homílii dnešnej rannej svätej omše v Dóme Sv. Marty. Komentoval radostný tanec Dávida, o ktorom hovorí prvé čítanie (2 Sam 6, 12b-15. 17-19), a poukázal na to, že ak sa uzavrieme do formalizmu, naša modlitba sa stane chladnou a neplodnou. Svätý Otec sústredil svoju homíliu na obraz radosti z druhej knihy Samuelovej, kde čítame: «Dávid z celej sily tancoval pred Pánom.» Všetok Boží ľud oslavoval, pretože archa zmluvy sa vrátila domov. Dávidova modlitba chvály „ho vyvádzala z rovnováhy a tancoval pred Pánom zo všetkých síl“. To bola skutočne modlitba chvály! – poznamenal Svätý Otec a dodal, že pri čítaní tejto stati myslí na Sáru, ktorá po pôrode Izáka povedala: „Radostný tanec mi privodil Boh.“ Táto starena, rovnako ako mladý Dávid, tancovali od radosti pred Pánom. Pre nás je ľahké pochopiť modlitbu, v ktorej Pána prosíme o nejakú vec alebo modlitbu vďaky, aj modlitbu adorácie nie je ťažké pochopiť. Ale modlitbu chvály „nechávame stranou, neprichádza tak spontánne“ – poznamenal pápež a pokračoval:

„‚Ale, otče, to je pre tých z Obnovy v Duchu Svätom, nie pre všetkých kresťanov!' Nie, modlitba chvály je kresťanská modlitba pre nás všetkých! Vo svätej omši každý deň spievame Svätý, svätý... Toto je modlitba chvály: Chválime Boha za jeho veľkosť, pretože je veľký! A hovoríme mu pekné veci, pretože sa nám to páči. ‚Ale, otče, ja to nedokážem...‘ Dokážeš kričať, keď váš tím strelí gól, a nie si schopný spievať na chválu Pánovi? Vyjsť trochu za rámec svojho správania, aby si spieval? Chváliť Boha je úplne slobodné! Nepýtame, neďakujeme, chválime!“

Musíme sa modliť „z celého srdca,“ pokračoval svätý otec: „Je to tiež skutok spravodlivosti, pretože on je veľký! Je naším Bohom.“ Dávid „bol veľmi šťastný, pretože sa vrátila archa, vrátil sa Pán. Aj jeho telo sa modlilo cez tanec“.

„Jednu dobrú otázku si môžeme dnes položiť: Ako je to s mojou modlitbou chvály? Viem chváliť Pána? Viem chváliť Pána alebo, keď sa modlím Glória alebo Svätý, robím to iba svojimi ústami, nie celým svojím srdcom? Čo mi hovorí Dávid ako tu tancuje? A Sára, ktorá tancuje od radosti? Keď Dávid vstúpi do mesta, začína niečo iné, oslava!“

„Radosť chvály," povedal svätý otec, „nás vedie k radosti sviatku, sviatku rodiny." Pápež pripomenul, že keď Dávid vstúpil do paláca, dcéra kráľa Saula, Michol, mu dohovára a pýta sa ho, či sa nehanbí za to, že tancoval takto pred všetkými, že je kráľ. Michol Dávidom opovrhovala.

„Pýtam sa, koľkokrát my pohŕdame v našich srdciach dobrými ľuďmi, ktorí chvália Boha tak spontánne, pretože nie sú vzdelaní, nedodržiavajú formálne postoje? Ale opovrhnutie! Biblia hovorí, že Michol zato zostala neplodná celý život! Čo nám tu chce Božie slovo povedať? Že radosť a modlitba chvály nás robia plodnými! Sára tancovala vo veľkej chvíli svojej plodnosti, keď mala deväťdesiat rokov! Plodnosť, ktorá nás privádza ku chvále Pána, slobodnej chvále Pána. Ten muž alebo tá žena, ktorí chvália Pána, modlia sa chváliac Pána, majú radosť, keď sa modlí Glória, keď sa spieva Sanctus v omši, spievajú to s radosťou, je to plodný muž alebo žena.“

Naopak tí, ktorí „sú uzavretí v chladnej formálnej modlitbe, odmeranej, možno skončia ako Michol, v neplodnosti svojej formálnosti.“ Svätý Otec nás teda vyzval, aby sme si predstavili, ako Dávid tancuje „so všetkou silou pred Pánom a aby sme premýšľali, aká pekná je modlitba chvály“. Bude teda pre nás užitočné opakovať slová 24.žalmu, ktorý sme sa dnes modlili: «Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy.» -jk-

Text bol zverejnený na internetovej stránke http://sk.radiovaticana.va/archivio_rg.asp?data=11/01/2014
Vatikánskeho rozhlasu

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Rastislav Dluhý: Modlitba chvál nie je protestantský vynález

Modlitba chvál, zdvíhanie rúk či prejavy Ducha Svätého sú často pripisované protestantským cirkvám. Na otázky, čo o modlitbe chvál hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi, odpovedá rehoľný kňaz Rastislav Dluhý zo spoločenstva Rieka života.

Niektorí katolíci tvrdia, že chvály sú protestantským vynálezom, a že boli adoptované do katolíckej cirkvi, a aj z tohto dôvodu sú voči nim rezervovaní. Existujú katolícke a protestantské chvály? Čo majú spoločné, a čo ich naopak odlišuje? Akú majú chvály oporu v Biblii alebo ako sa na modlitbu chvál pozerá učenie RKC?

Chvála je naša odpoveď na to, kým je Boh, a aké veľké veci nám urobil. Katechizmus nám pripomína biblickú náuku o chvále (KKC 2639 – 2643), velebení a klaňaní sa Bohu (KKC 2626 – 2628). Chválu zobúdza v našich srdciach Duch Svätý, on vzbudzuje v cirkvi spôsoby vyjadrenia, napríklad velebenie, prosba, orodovanie, vzdávanie vďaky a chvály (KKC 2644).

Chvála však môže mať rôzne podoby a formy. Niekto chváli Boha maľovaním, niekto svoju chválu vyjadrí v stavbe kamenného majestátneho chrámu. Pokiaľ ide o chválu hudbou a piesňou, jestvuje množstvo rozličných foriem vyjadrenia chvály. Niektoré piesne chvály vzbudzuje Duch Svätý v katolíckej cirkvi, iné v protestantských spoločenstvách. Ten istý Duch dáva podnet rôznym formám chvály.

Vyjadrenie „katolícke“ či „protestantské“ chvály je nepresné, a to, čo chce takéto odlišovanie povedať, je azda len to, že tieto piesne vznikli v rámci katolíckej cirkvi alebo nejakého protestantského spoločenstva.

Sú chvály iba štýlom? Mala by byť chvála integrálnou súčasťou u každého kresťana, alebo je to len jedna z foriem spirituality?

Chvála je odpoveď na Božiu veľkosť, dobrotu, lásku a dar spásy. Niektorí ľudia Boha chvália v tichu, iní spevom gregoriánskeho chorálu, ďalší zasa spontánnou modlitbou. Termín „chvály“, ktorý sa udomácnil v našom slovníku, je pomenovaním pre nový spôsob vyjadrenia chvály. Nemusí vyhovovať všetkým ľuďom, a to je v poriadku. Podstatné nie je to, či sa ľuďom páčia moderné piesne chvály pripomínajúce modernú hudbu. Podstatné je to, či srdcom a životom chvália Boha. Prejav, štýl a sloh sa menia. Ľudia chválili v románskych kostoloch, gotických, barokových, renesančných. Šaty, v ktorých pre Boha tancujeme sa menia, no jeho nevesta stále tancuje v Duchu a kráča dejinami.

Často sa stretávame s pojmom modlitba chvál. Menej často tiež s pojmom uctievanie alebo zvelebenie. Viete nám vysvetliť či je v tom rozdiel?

Katechizmus hovorí o modlitbe chvály aj o modlitbe velebenia (2626 – 2628, 2639 - 2643). Počul som už o údajnom rozdiele medzi týmito dvoma prežívaniami modlitby u viacerých autorov. Vysvetlení som počul viacero. Pýtal som sa na rozdiel medzi chválou a zvelebením aj Tima Hughesa a Scotta Underwooda. Najviac ma oslovuje, čo som raz počul počas letnej školy evanjelizácie v Podolínci v r.1996 od poľskej vedúcej chvál z Varšavy, Kasi Miturskej. Povedala nám, že chvála je modlitba, pre ktorú sa musíme niekedy aj rozhodnúť, aj keď nemáme náladu a chuť. Spomenula vtedy verš zo žalmu: „Velebiť budem Pána v každom čase, moje ústa budú ho vždy chváliť.“ O zvelebení nám hovorila ako o vyššom stupni chvály. Stáva sa, že počas chvál začne Pánov Duch pôsobiť v srdciach ľudí veľmi intenzívne, a tí už spontánne, nadšene a s údivom zvelebujú Boha. Mne sa toto vysvetlenie veľmi páči, lebo to tak prežívam.

V spojení s chválou s prízvukom na prežívanú bázeň pred Bohom katechizmus používa ešte termín klaňanie sa (KKC 2628). Termín uctievanie katechizmus v spojitosti chválou nepoužíva. Je to pojem používaní v protestantských spoločenstvách, avšak to neznamená, že ho nemôžeme používať. Je dobré vedieť, že velebenie je katolíckym pojmom, ktorý v protestantských kruhoch vyjadruje pojem uctievanie.

Prečo nemôže byť pre kresťana katolíka modlitba chvál plnou alternatívou a náhradou za slávenie sv. omše?

Zvyknem vnímať modlitbu chvál ako prelúdiu a dozvuky chvál tej najvyššej modlitby chvál, ktorá je Ježišova modlitba chvály Otcovi. Ježiš priniesol Otcovi najdokonalejšiu modlitbu chvály svojou obetou na kríži. Dokonalejšia a účinnejšia modlitba a obeta chvály nejestvuje. Omša je najvyššou modlitbou chvály a vrcholom takejto modlitby preto, lebo to je Ježišova modlitba. My sa k nej len pridávame. Nemôžeme ju pokaziť, lebo sa to nedá. To Ježiš prináša obetu chvály Otcovi. Myslím, že mnohých mladých na Slovensku ešte len čaká tento veľký objav. S modlitbou chvály budem bežať na omšu, lebo sa budem tešiť na tú Ježišovu nepoškvrnenú obetu chvály, a po omši budem spievať chvály z vďačnosti, že som mohol mať účasť na Ježišovej obete chvály. Každá iná modlitba chvály mimo liturgie je účinná a Bohu milá, ale najúčinnejšia a najmilšia je Otcovi chvála, ktorú vedie Kristus, a ku ktorej sa my pridávame. Odporúčam mladým aj starším prečítať si o tom knihu od Scotta Hahna s názvom Baránkova večera.

Nie je dvíhanie rúk pri modlitbe chvál len nová móda? Kedy sa prestali pri modlitbe dvíhať ruky, kedy sa zaviedlo modlenie so zloženými rukami v cirkvi? Prečo je tu snaha o vrátenie sa k dvíhaniu rúk?

Dvíhanie rúk je jedným z prejavov modlitby. V cirkvi vždy tento prejav bol. Aj Izrael sa takto modlil. Kniha žalmov, ktorú cirkev považuje za svoju modlitbovú knihu par excellence, tieto prejavy pozná. V Novom zákone sv. Pavol vyzýva aj k takejto modlitbe (1 Tim 2, 8).

„Oranta“ je pravdepodobne jediný starobylý kresťanský symbol, ktorého význam bol oficiálne definovaný v katolíckej vierouke. V opisovaní významu eucharistie ako obety cirkvi Katechizmus katolíckej cirkvi vyhlasuje: „V katakombách sa cirkev často znázorňuje ako žena pri modlitbe so široko rozpätými rukami v modlitbovom postoji. Ako Kristus, ktorý rozopäl ruky na kríži, aj cirkev sa skrze neho, s ním a v ňom obetuje a oroduje za všetkých ľudí.“ (KKC 1368). Okolo r. 198 Tertulián napísal, že modlitba s roztiahnutými rukami je bežným spôsobom modlitby kresťana, a videl v tomto postoji obraz Spasiteľa: „Nielenže zdvíhame ruky, ale ich aj naširoko roztvárame. Napodobujeme tým umučenie Pána, ktorého v modlitbe vyznávame. Vo 4. storočí sv. Ambróz pripomínal novopokrsteným členom cirkvi v Miláne slová sv. Pavla: „Čo znamenajú zdvihnuté ruky? Nemali by ste takto vo svojej modlitbe všetkým ukazovať Pánov kríž? “ Podľa Ambrózovho svätopisca, sv. Pavlína z Noly, tento veľký biskup zomrel s rozpätými rukami v modlitbe. Gesto rozpätých zdvihnutých rúk pretrvalo celé obdobie cirkevných otcov. Bolo považované za univerzálne modlitebné gesto. Sv. Ján Zlatoústy vo svojej kázni, ktorá odznela niekedy medzi r. 398 až 403 poznamenal, že celé zhromaždenie sa takto modlilo počas eucharistickej liturgie: „Pretože keď všetok ľud stojí so zdvihnutými rukami ako kňazské zhromaždenie, a keď je pred nami bázeň budiaca obeta, ako by naša modlitba nebola úspešná u Boha? “ Je krásne, že aj v egyptskej liturgii sv. Marka sa začína eucharistická modlitba práve tým, že diakon vyzve ľud: „Zodvihnite rozpäté ruky!“

Svätý Dominik (zakladateľ dominikánov) v 12. storočí vyučoval o 9 spôsoboch modlitby. Medzi gestami nechýbali ani zdvihnuté ruky. O tejto náuke vám vie povedať každý dominikán a dominikánka. Táto krásna náuka ostáva pre väčšinu ešte neobjavenou.

V neskorších storočiach sa dostávali do popredia iné gestá. Gesto rozpätých a zdvihnutých rúk však nikdy úplne nevymizlo. Zotrvalo v rôznych pobožnostiach, najmä v pobožnosti krížovej cesty v Belgicku, Holandsku a Nemecku. Znovu sa objavilo aj v modlitbových skupinách v rôznych hnutiach, ktoré začali vznikať hlavne od polovice 20. storočia. Netreba zabudnúť, že v katolíckej cirkvi toto gesto modlitby zotrvalo najmä ako gesto kňazov počas liturgie sv. omše.

Ľudia, ktorí prvýkrát prídu na chválové zhromaždenia, zostanú niekedy zaskočení z modlitby jazykov, inak povedané z prorockého daru, lebo na to nie sú zvyknutí na sv. omšiach alebo iných nedeľných bohoslužbách. V čom je prínos týchto darov pri modlitbe?

Skôr je to asi tak, že modlitba nás na tieto dary otvára, a počas modlitby chvál sa môže objaviť duchovný dar, slovo, obraz alebo proroctvo od Pána. Modlitba chvál je dobré prostredie na rast duchovných darov.

Modlitby príhovoru vkladaním rúk bývajú často súčasťou chválových podujatí a stretnutí. V čom je ich výnimočnosť, na aké pravidlá by ľudia pri ich realizovaní mali pamätať?

Modlitba známa ako "vkladanie rúk" je modlitbou príhovoru za konkrétneho človeka. Jej výnimočnosť je v tom, že takto vieme prejaviť konkrétnemu človeku našu blízkosť a záujem. Ježiš predpovedal, že tí, čo v neho uveria, budú na chorých klásť ruky, a tí sa uzdravia (Mk 16, 17-18). Ježiš nemal v tomto prípade len kňazov, ale všetkých, čo sa stanú jeho učeníkmi.

Aj pri rozoslaní sedemdesiatich dvoch učeníkov Pán prikazuje: „Uzdravujte chorých, čo sú tam.“ (Lk 10, 9). V tretej kapitole s názvom Inštrukcie o modlitbe za uzdravenie sa uvádza, že z úryvkov o uzdravení z Nového zákona možno usudzovať, že sa to deje prostredníctvom modlitby, ktorá je sprevádzaná azda nejakým symbolickým gestom. Môžeme sa teda nazdávať, že jedným z týchto gest bolo aj gesto kladenia rúk.

Odporúčam prejsť si aj disciplinárne ustanovenia, ktoré sú v závere tejto kapitoly. Článok 1 hovorí: "Každému veriacemu je dovolené v modlitbách prosiť Boha o uzdravenie. Keď sa však tieto modlitby konajú v chráme alebo na inom posvätnom mieste, je vhodné, aby ich viedol riadny duchovný." Nie je tam napísané, že je zakázané a neprípustné, aby ich viedol laik, no je vhodné, aby ich viedol alebo nad nimi dozeral duchovný. Viem si predstaviť, že nie vždy tam musí byť kňaz, avšak ak je modlitbové stretnutie v chráme, laici, čo vedú modlitbové stretnutie, to majú robiť s vedomím a na základe poverenia svojho duchovného. Čl. 5 - §1 hovorí: ,,Neliturgické modlitby za uzdravenie sa musia konať spôsobmi, ktoré sa líšia od liturgických obradov, ako stretnutie pri modlitbe alebo čítaní Božieho slova.“ Bdelosť miestneho ordinára sa požaduje podľa kán. 839 §2.

V článku 4 - §1 danej inštrukcie sa ďalej píše: "Okrem toho je potrebné dbať, aby pri konaní takýchto stretnutí nedochádzalo, najmä zo strany tých, čo ich vedú, k vonkajším prejavom podobným hystérii, strojenosti, teatrálnosti alebo senzáciechtivosti."

Čl. 9 – Tí, čo vedú liturgické a neliturgické obrady uzdravenia, musia sa snažiť udržať v zhromaždení ovzdušie vážnej zbožnosti a musia zachovať potrebnú obozretnosť, ak sa medzi prítomnými objavia uzdravenia. Po skončení obradu môžu jednoducho a presne zozbierať prípadné svedectvá a vec predložiť kompetentnej cirkevnej autorite.

Celú inštrukciu nájdete na tomto odkaze http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-vatikanskych-uradov/c/instrukcia-o-modlitbach-za-uzdravenie

Krížová cesta Košecou 2018

2018-04-30T07:47:36Z

Kto 30.03.2018 vo Veľký piatok kráčal v dave ulicami našej obce na pozvanie nášho kňaza, meditujúc o utrpení a umučení nášho Pána, mohol byť len a len spokojný so svojim rozhodnutím zúčastniť sa. Len viera v Zmŕtvychvstalého Krista vlieva nádej do našich sŕdc a hrejivé lúče Lásky z kríža (tak ako hrejivé bolo slniečko v tento piatok) nám pomáhajú znovu a znovu vstať v našich životných zastaveniach.

Pán Boh zaplať Vám pán farár , za prípravu tejto Krížovej cesty, taktiež aj Vám všetkým, ktorí ste sa svojim pričinením podieľali na tejto Krížovej ceste a tak ste aj nám ostatným pripravili úžasnú možnosť užitočne stráviť čas.

Text: Alena Čaplová

Foto: K. Melišová, A. Čaplová

Butkov

2018-03-13T06:35:38Z

Aj vďaka krásnemu počasiu sme sa v nedeľu 11.3. pod vedením pána farára spoločne pomodlili pobožnosť krížovej cesty na hore Butkov. Príjemné slniečko a hojná účasť farníkov bola pre všetkých zúčastnených určite povzbudením, mohli sme tak vymodliť pre farnosť viacej požehnania. Výstup na Butkov sme zakončili spoločnou modlitbou korunky božieho milosrdenstva pri pamätníku svätého Jána Pavla II.
Za prijaté milosti všetci ďakuejme!

Foto: Mirka Poliaková

Jasličková pobožnosť

2017-12-26T08:20:14Z

V pondelok 25.12. sa vo farskom kostole konala "Jasličková pobožnosť", po kliknutí na obrázok si môžete pozrieť fotky

Foto: K. Melišová

Ako otec biskup spevákov navštívil....

2017-11-21T12:26:16Z

Naša farnosť v posledných dňoch prešla hĺbkovou kontrolou a skončila sa dňa 16.11.2017 návštevou otca biskupa Mons. Tomáša Galisa. Otec biskup počas dňa navštívil niekoľko miest – prišiel medzi žiakov základnej školy, zavítal na obecné úrady v Košeci i v Košeckom Podhradí, potešil chorých doma i v Stredisku evanjelickej diakonie, naštívil firmu Drevopal a neobišiel ani náš Kresťanský spevokol. I keď bol program záverečného dňa vizitácie veľmi bohatý, dostalo sa nám veľkej cti, že sme navečer mohli v našom klube privítať a spevom pozdraviť takú vzácnu návštevu. Členovia spevokolu boli veľmi potešení, že otec biskup i so svojim tajomníkom prišli medzi nás. Podal ruku každému spevákovi a spoločne s nami sa i odfotil.

Vyvrcholením tohto dňa bola svätá omša v našom farskom kostole. I napriek tomu, že to bol všedný deň, kostol bol naplnený do posledného miesta. Počas liturgie sa chrámom niesli krásne tóny piesní našich mladých spevákov – birmovancov i nášho Kresťanského spevokolu. Slávnostný ráz umocnili i úprimné prosby s úst našich detí, pripravené obetné dary a mladí ľudia v krojoch, ktorí ich priniesli do rúk otca biskupa.

Po svätej omši sa v kostole diskutovalo. Otec biskup odpovedal na množstvo otázok z úst farníkov i detí a na záver podal ruku každému, kto sa s ním chcel osobne stretnúť. Otcovi biskupovi s úprimnosťou ďakujeme nielen za jeho návštevu ale aj za povzbudivé slová a modlitby.

M. Poliaková

Poďakovanie za úrodu

2017-11-06T12:17:31Z

V nedeľu 8. 10. sme počas sätej omše spoločne poďakovali za úrodu. A veru bolo za čo! Pán Boh nám záhrady aj tento rok hojne požehnal svojimi darmi. Naše poďakovanie teda patrí v prvom rade Jemu, ale aj všetkým tým šikovným rukám, ktoré svojim úsilím prispeli ku krásnej výzdobe chrámu. Bola to naozaj radosť vidieť všetky tie nádherné plody a naozaj krásne diela ochotných rúk. Ďakujeme Pane!

Foto: Z. Kvasnicová

Požehnanie kaplnky Panny Márie Pomocnice v Nozdroviciach

2017-09-11T04:14:02Z

Prvá septembrová nedeľa sa v našej farnosti zapísala do histórie peknou a výnimočnou slávnosťou. V Nozdroviciach bola v tento deň počas svätej omše požehnaná nová kaplnka Panny Márie Pomocnice, ktorá bola postavená nad dedinou vedľa kríža na mieste, kde bol v minulosti cintorín. Kaplnku požehnal pán farár Ján Čepela. I napriek nepriaznivému počasiu sa na túto slávnosť zišli ľudia nielen z Nozdrovíc, Košece ale i z blízkeho okolia. Z miesta, kde je postavená kaplnka, je krásny pohľad na košecký kostol, ktorého patrónkou je tiež Panna Mária. Nová kaplnka je tak (ako povedal pán farár počas príhovoru) spojená s farským kostolom nielen duchovne prostredníctvom našej nebeskej Matky ale aj vizuálne. Naši farníci, či pocestní, majú touto novou kaplnkou v Nozdroviciach ďalšie veľmi pekné duchovné miesto k zastaveniu, modlitbe, zamysleniu, či rozjímaniu. Pekný zážitok z tejto nedele nepokazil ani vytrvalý dážď, ktorý sa spustil krátko po začiatku svätej omše.

Náš Kresťanský spevokol mal tú česť sprevádzať liturgiu počas tejto slávnosti. Chceme sa touto cestou poďakovať nielen za pozvanie, ale i za pohostenie, ktoré pre nás bolo pripravené po jej skončení.

Žehnaj, Pane, toto svoje nové sväté miesto!

Panna Mária, Pomocnica, ochraňuj a požehnaj ľudí, ktorí ho s láskou a z úcty k Tebe budovali!

A pocestných, ktorí sa pri nej zastavia, naplň svojím pokojom a milosťou!

Text a foto: M. Poliaková