|
Boh svoju lásku k nám zjavil v plnosti vtedy, keď sa jeho Syn pre nás stal človekom. V neuveriteľnom prejave lásky, v dare, ktorý presahuje čokoľvek, čo si ľudská myseľ vie predstaviť, Boh poslal svojho Syna, aby nás oslobodil od hriechu a smrti. Takto výstižne to podáva svätý Ján: "Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život" (Jn 3, 16).
Tento verš je pravdepodobne najznámejší a najviac citovaný verš Biblie. Počas stáročí nespočetné zástupy kresťanov meditovali nad týmito slovami a ďakovali Bohu za dar jeho Syna. V nasledujúcej modlitbe vďaky svätá Katarína Sienská (1347-1380) žasne nad obrovskou láskou preukázanou v Kristovi, ktorý neprišiel "aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil" (Jn 3, 17):
"Nesmierna láska ťa pohla stvoriť človeka na tvoj obraz a podobu. Čo alebo kto, prosím, bol príčinou, že si človekovi dal takú dôstojnosť? Určite iba nesmierna láska, ktorou si videl v sebe svoje stvorenie, do ktorého si bol "zamilovaný". Ale jasne poznávam, že pre vinu svojho hriechu spravodlivo stratil dôstojnosť, ktorú si mu dal.
Ty však, pohnutý tou istou láskou, chcel si milostivo zmieriť ľudské pokolenie so sebou, a tak si nám daroval slovo svojho jednorodeného Syna. On bol naozaj sprostredkovateľom a prostredníkom, lebo on potrestal a na sebe niesol všetky naše krivdy a neprávosti z poslušnosti, ktorú si mu ty, večný Otče, uložil, keď si rozhodol, že si vezme našu ľudskú prirodzenosť. Priepasť nepredstaviteľnej lásky! Ako môže byť to srdce také tvrdé, že sa ho nič nedotkne a neraní ho, ani keď vidí, že taká vznešenosť zostúpila do takej hĺbky a poníženia, akým je naša ľudská prirodzenosť?!
My sme tvoj obraz a ty si naším obrazom pre spojenie, ktoré si uskutočnil v človeku, keď si zahalil večné božstvo úbohým oblakom a nakazenou hmotou Adamovho tela. Prečo si to urobil? Jediným dôvodom bola tvoja nevýslovná láska." (Dialóg svätej panny Kataríny Sienskej o Božej prozreteľnosti.)
|