Ján na záver svojho evanjelia hovorí o tom, prečo sa rozhodol napísať túto knihu: "Aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene" (Jn 20, 31). Ján pochopil, že Ježiš prišiel, aby daroval Božie slovo ľuďom v núdzi. Rovnako vedel, že Ježiš neprišiel iba preto, aby nám odpustil hriechy, ale aby nám daroval aj život v Duchu Svätom. A práve preto, že Ján chcel ohlasovať tieto pravdy, vzal do rúk pero a začal písať.

Vždy, keď čítame Evanjelium podľa Jána, môžeme nazrieť do Jánovho srdca a objaviť nejaký návod, ako naplniť povolanie ohlasovať evanjelium. Aj dnešné čítanie nám ponúka takýto "návod": nemáme sa báť hovoriť pravdu.

Evanjelium je radostnou zvesťou a rovnako ako iné radostné správy je niečím, o čom by sme mali bez otáľania hovoriť. Tým, že sme prijali Ježišovu milosrdnú lásku, nemalo by nás prekvapiť, že nás čosi núti deliť sa o to, čo sme dostali - o lásku, milosrdenstvo a odpustenie. Pápež Pavol VI. vo svojej exhortácii O ohlasovaní evanjelia v dnešnom svete napísal: "Preto radostnú zvesť, ohlasovanú životom, musí skôr či neskôr ohlasovať aj živé slovo. Nemožno hovoriť o skutočnej evanjelizácii, ak sa pri nej nehlása aj meno, učenie, život a prisľúbenie, kráľovstvo a tajomstvo Ježiša Nazaretského, Božieho Syna" (22).

Ježiš túži byť na prvom mieste v našej mysli. Chce naplniť naše myšlienky až do takej miery, že neoddoláme a budeme rozprávať o ňom všetkým ľuďom, s ktorými sa stretneme. Chce, aby sme boli "stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto nás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je v nás" (1 Pt 3, 15). Pozerajme sa na Ježiša a jeho dar nového života, aby sme dokázali bez strachu ohlasovať prisľúbenie spásy v Ježišovi Kristovi.

Pane Ježišu, daruj mi také srdce, aké je to tvoje: ktoré túži po tom, aby sa všetky Božie deti vrátili k Bohu. Veď ma k ľuďom, ktorí hľadajú a túžia po živote, aký môžeš dať len ty.