|
Pri pohľade na veľký zástup musela Ježišova otázka Filipa poriadne zaskočiť. Veď tam je vyše päťtisíc ľudí. A ani dvesto denárov by nestačilo, ak by mal každý dostať čo len omrvinku! Potom Ježiš apoštolom povie, aby medzi ľudí rozdelili päť bochníkov chleba a dve ryby, ktoré má pri sebe jeden chlapec. Filip to všetko v duchu delí na menšie a menšie kúsky. Ako to môže fungovať?
Filip to zjavne celkom nepochopil. Už videl, ako Ježiš premenil v Káne vodu na víno (Jn 2, 1 - 11). Videl tiež, ako Ježiš evanjelizoval Samaritánku, ako aj účinok, aký to malo na celé mesto (4, 4 - 42). Bol svedkom uzdravenia ochrnutého muža, ktorý hneď vstal a chodil (5, 1 - 9). Napriek tomu však Filip ešte stále nepostrehol, že v Božej ekonomike menej a najmenej často znamená najviac.
Nebuďme však na Filipa príliš tvrdí. Zrejme aj my by sme zmýšľali rovnako. Ak práve teraz máme "viac" - viac peňazí, viac času, viac možností, viac vplyvu -, všetko sa dá vyriešiť. Ak je však to "viac" pre nás v nedohľadne, Boh chce, aby sme v neho verili a dôverovali mu. Možno práve hovorí: "Daj mi, čo máš, a pozeraj sa, čo s tým dokážem urobiť!" Keď Ježiš vyzval Petra, aby vystúpil z loďky, Peter nemal nič, iba vieru. Podľa fyzikálnych zákonov ho vodná hladina nemala uniesť, keďže však dôveroval Pánovi, uniesla ho!
Filip a ostatní apoštoli sa potrebovali naučiť, ako funguje Božia ekonomika - že menej býva často viac. To isté nás Boh učí pri každej svätej omši, ktorú slávime. Ježiš k nám denne prichádza vo forme jednoduchého chleba a vína, aby nám dal všetko, čím sa potrebujeme nasýtiť. Tenučká hostia nám síce nepripomína sýte jedlo, no nesie v sebe všetko nebeské požehnanie. Ani malý hlt z kalicha nie je veľa, no i tak má v sebe silu a moc naplniť ťa Božím životom. Pristúp teda a jedz. Poď a napi sa. Je toho tak veľa, čo ti chce Ježiš darovať!
|
