|
Učeníci veslovali v silnom vetre. Poriadne sa namáhali, aby udržali loďku na vode aj napriek vlnám a vetru. Situácia nebola zúfalá, boli to skúsení rybári, ktorí poznali more a vedeli, že aj za takých podmienok sa dostanú na druhý breh. No i tak sa voľačo stalo "a zľakli sa" (Jn 6, 19).
Nezľakli sa ani vetra ani vĺn. Zľakli sa Ježiša, ktorý sa objavil na mieste, na ktorom by ho nikdy nečakali: uprostred jazera! Pokiaľ apoštoli vedeli, odišiel na vrch do samoty. A teraz robí niečo, čo by nikdy nepokladali za možné: kráča po vode! Niet divu, že sa zľakli!
Nie je to aj s nami tak, keď Boh nerobí to, čo očakávame? Keď koná vtedy, keď by nám to ani nenapadlo? Keď nečakane naruší naše pohodlie či koná tam, kde by sme to nikdy nečakali? Isteže nás to vystraší!
Ježiš zaobchádzal so svojimi učeníkmi tak, ako chce zaobchádzať aj s nami - ohlási sa: "To som ja. Nebojte sa" (Jn 6, 20). Doslovný preklad z gréčtiny znie Ja Som presne ako v Knihe Exodus, keď sa Mojžiš pýtal Boha na jeho meno a on mu povedal "Ja som, ktorý som" (Ex 3, 14).
To som ja. Nebojte sa. Ježiš ti chce tieto slová povedať vždy vtedy, keď ti o sebe zjavuje niečo nové alebo ti zjavuje, ako chce v tvojom živote konať. Chce, aby si sa zameral na to, kto je, aj keď ťa prichytí, že si nepozorný. Je všemohúci, vševediaci, úplne sebestačný, vždy dobrý, vždy milujúci, vždy milosrdný, vždy spravodlivý. Niekedy Boh dopustí, aby sa stali veci, ktoré presmerujú naše životné cesty. Inokedy nás volá, aby sme ho hľadali na neobvyklých miestach alebo v tých najnepravdepodobnejších ľuďoch. Niekedy sa "ukryje" v tých najmenej očakávaných okolnostiach. Vždy je to rovnako prekvapujúce, ako vidieť Ježiša kráčať po vode. A keď sa niečo také stane, potrebujeme nadobudnúť dôveru, že ten, ktorý je dobrý, milujúci, láskavý, mocný a sebestačný, je stále s nami. Nikdy nás neopustí!
|
