Gréckokatolícka cirkev vo svete
Gréckokatolícka cirkev alebo katolícka cirkev (katolíci) byzantského obradu (zriedkavo alebo staršie aj zjednotení gréckeho obradu (rítu), pravoslávni v spoločenstve s Rímom, katolícka cirkev/katolíci byzantsko-slovanského obradu, nepresne staršie aj katolícka) je súhrnné označenie východných katolíckych cirkví byzantského obradu. Gréckokatolícke cirkvi sú súčasťou Katolíckej cirkvi. S rímskokatolíckou cirkvou a ďalšími východnými katolíckymi cirkvami sú spojené skrze spoločenstvo s najvyšším kňazom - rímskym pápežom vo Vatikáne. Gréckokatolícke cirkvi sú špecifické svojím východným byzantským obradom, to znamená vonkajším usporiadaním bohoslužieb, spiritualitou, teológiou, vlastným cirkevným právom a historickým a kultúrnym dedičstvom.
Organizačná štruktúra
Hierarchické usporiadanie
Podľa dosiahnutého stupňa hierarchického usporiadania sa gréckokatolícke cirkvi členia na:
1. patriarchálne cirkvi - cirkev melchitská,
2. väčšie arcibiskupské cirkvi - cirkev ukrajinská, cirkev rumunská,
3. metropolitné cirkvi - cirkev rusínska (pittsburghská metropolia), cirkev slovenská (prešovská metropolia) a maďarská metropolia,
4. ostatné cirkvi - cirkev rusínska (mukačevská eparchia, apoštolský exarchát v Českej republike), cirkev slovenská (torontská eparchia), cirkev albánska, cirkev bieloruská, cirkev bulharská, cirkev grécka, cirkev chorvátska, cirkev italo-albánska (eparchia Lungro, eparchia Piana, opátstvo Grottaferrata), cirkev macedónska, cirkev ruská; apoštolský exarchát pre Srbsko a Čiernu Horu.
Zasvätený život
Pôvodnou tradíciou zasväteného života v gréckokatolíckej cirkvi je východné mníšstvo, ktoré je výsledkom vplyvov okrem iných od sv. Bazila Veľkého, sv. Teodora Studitu, sv. Pachomia Veľkého, sv. Sávu. Toto tradičné mníšstvo reprezentujú napríklad studiti, a baziliáni. V súčasnosti sú medzi gréckokatolíkmi rozšírené aj pôvodne rímskokatolícke rehole ako napr. redemptoristi.
Medzi ženské rehole gréckokatolíckej cirkvi patria napr. baziliánky, sestry služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie, ale na Slovensku sú to aj aj pôvodom rímskokatolícke redemptoristky.
Liturgia a pobožnosti
Božská liturgia nášho otca svätého Jána Zlatoústeho je najpoužívanejšou eucharistickou bohoslužbou. Niekoľkokrát do roka sa podľa predpisu slúži liturgia svätého Bazila Veľkého. Vo veľkopôstnom období by sa počas týždňa liturgia sv. Jána Zlatoústeho nemala slúžiť; ale v stredy a v piatky a v prvé tri dni strastného (veľkého) týždňa sa slúži služba vopred posvätených darov.
Časoslov obsahuje denný okruh cirkevných modlitieb - večiereň, povečerie, polnočnica, utiereň, prvá hodinka, tretia hodinka, šiesta hodinka, obednica, deviata hodinka. Medzi najznámejšie pobožnosti cirkví byzantského obradu patria napr. akatist, paraklis, rôzne molebeny, za zosnutých sa slúži panychída alebo parastas. Obľúbenou osobnou modlitbou je Ježišova modlitba.
Cieľom všetkého duchovného úsilia je zbožštenie (theosis).
Kalendár
Cirkevný rok sa v Gréckokatolíckej cirkvi začína 1. septembra. Najväčším sviatkom je Svätá a veľká nedeľa Paschy. Významné miesto v liturgickom roku má skupina 12 veľkých sviatkov. Okrem veľkých sviatkov existujú ešte ďalšie katogórie sviatkov - stredné (polyejejný s bdením, polyelejný bez bdenia) a malé (šestiričný s veľkým slávoslovím, šestiričný bez veľkého slávoslovia, bez sviatočného znaku).
K liturgickému roku gréckokatolíkov neodmysliteľne patria aj pôstne obdobia a dni. Filipovka, alebo pôst pred sviatkom Narodenia Pána, sa začína 15. novembra a je prípravou na sviatok Kristovho narodenia. Najdôležitejším pôstnym obdobím je Veľký pôst predPaschou. Petro-pavlovský pôst pripravuje veriacich na sviatok svätých, slávnych a všechválnych najvyšších apoštolov Petra a Pavla (29. júna). Pred sviatkom Zosnutia presvätej Bohorodičky (15. augusta) je od 1. augusta Uspenský pôst. Medzi pôstne dni patria aj stredy a piatky v roku (okrem výnimiek), Predvečer Bohozjavenia, Sťatie úctyhodnej hlavy úctyhodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána (29. augusta) a Povýšenie úctyhodného a životodarného Kríža nad celým svetom (14. septembra). S pôstnymi obdobiami súvisia voľnice (dni bez pôstu). Sú štyri a to týždeň po Nedeli mýtnika a farizeja, Svetlý týždeň (týždeň po Pasche), týždeň po sviatku Päťdesiatnice, 10 dní po sviatku Kristovho narodenia.
Svätí a blahoslavení
K významným svätcom najstaršieho obdobia patria svätí sedmopočetníci a prepodobný Mojsej Uhrín (Mojžiš Uhorský). Do obdobia obnovenia spoločenstva s Rímom patrí svätý Jozafát Kuncevič, polocký arcibiskup. Ďalší svätci pochádzajú z obdobia komunistického prenasledovania Gréckokatolíckej cirkvi. Z územia Slovenska je to napríklad Pavol Peter Gojdič, Metod Dominik Trčka a Vasiľ Hopko. Na Ukrajine boli blahorečení napríklad studita Kliment Šeptický a mukačevský biskup Teodor Romža.
Posvätné umenie
Keďže Gréckokatolícka cirkev je dedičkou byzantskej tradície, je uchovávateľkou mnohých umeleckých hodnôt, ktorých najznámejšími príkladmi sú napríklad ikony, drevené chrámy (cerkvi) alebo liturgická hudba, ktorej charakteristickým znakom je že nepoužíva hudobné nástroje iba ľudský hlas, a ktorú pomáha na Slovensku aj v zahraničí reprezentovať napríklad Zbor svätého Romana Sladkopevca.