Príchod Mesiáša, ktorý znovu nastolí pokoj, je témou Kvetnej nedele a tým aj ikony Ježišovho vstupu do Jeruzalema. Prorok Zachariáš oznamuje vstup kráľa – záchrancu a charakterizuje ho: „Hlasne plesaj, dcéra Siona, zvučne jasaj, dcéra Jeruzalema. Pozri, tvoj kráľ prichádza k tebe, je spravodlivý a prináša víťazstvo, je pokorný a jazdí na oslovi. [...] Bude hlásať pokoj národom.“ (Zach 9,9-10). Matúšovo evanjelium vo svojom opise Ježišovho vstupu do Jeruzalema vzťahuje tieto slová na Ježiša. (Mt 21,4n)
Ikona ukazuje udalosť, ako ju opisujú evanjeliá. Ježiš ide do Svätého mesta. Nesedí vysoko na koni ako nejaký vládca alebo hodnostár, ale na oslici, ktorá je podľa slov proroka poznávacím znamením božského nositeľa pokoja. Apoštoli idú za ním, obyvatelia Jeruzalemu mu vychádzajú v ústrety z mesta. Niektorí nesú palmové ratolesti v rukách, deti sa vyšplhali na palmy, aby odtiaľ nalámali vetvy, ďalšie deti rozprestierajú šaty ako koberec na ceste (Mt 21,1-10).
Ikona zobrazujúca Ježišov príchod do Jeruzalema, o korej píše v texte Hanns Sauter.
Kto sa zahĺbi do ikony, čoskoro zistí, že ide o viac ako len o obyčajný opis vtedajších udalostí. Ide o príchod túžobne Očakávaného, na ktorého sa obracia všetka nádej na pokoj. Tento a pokoj, ktorý prináša, sú však iné, ako si to predstavujú židia, ktorí pod pokojom chápali politickú nezávislosť. Ježiš sa odlišuje od všetkých ostatných vládcov a „nositeľov pokoja“. Sedí na oslici nie ako jazdec, ale ako kráľ na svojom tróne. Namiesto uzdy drží v ľavej ruke zvitok Písma; svoju pravicu pozdvihol na požehnávanie a zároveň ňou ukazuje na zvitok Písma. V ňom sa splnilo, čo hovorili proroci: „Pán sa zjaví nad nimi“ a „príde do svojho chrámu Pán“. (Zach 9,14; Mal 3,1nn)
Palmová ratolesť, prevolávania a iné znaky prejavu úcty patria Ježišovi právom. On je Pán. Keď prichádza, nastáva obrat. Ježišovým vstupom do Jeruzalema začína nezadržateľne víťazstvo dobra na zlom a nastáva pokoj. Pokoj, ktorý prináša Ježiš, je niečo viac, ako len odstránenie vojny a sporu, ktoré sa často deje len prostredníctvom násilia. Ježišov pokoj ide hlbšie a rastie so zhodou vôle ľudí s vôľou Boha. Je to tá harmónia medzi stvoriteľom a stvorením, ktorá vládla v raji. Môže opäť vzniknúť, keď sa človek celkom nanovo obráti k Bohu, keď chápe, že Božie myšlienky a plány sú lepšie ako myšlienky a plány ľudí (por. Iz 55,8). Tento pokoj je spojený s príchodom Ježiša a ochotou ho prijať. Už pri jeho narodení anjeli prisľúbili, že pokoj, ktorý sa ním začne, naplní všetkých, ktorí sa zveria Božej milosti. (Lk 2,14) Komu ide o kráľovstvo Boha, tomu sa tento pokoj darúva. Ježišov príkaz a slová ukazujú k tomu cestu.
Ikonopisec to vyjadruje svojimi prostriedkami. Apoštolov umiestňuje na pravú stranu Ježiša. Reprezentujú ľudí, ktorí si ním nechali niečo povedať (Ježiš sa na nich pozerá tak, akoby sa s nimi rozprával), ktorí sa zaoberali jeho posolstvom (Peter a ďalší apoštol držia zvitok Písma vo svojich rukách) a všetkých, ktoré ho nasledujú. S nimi sa môžu identifikovať aj všetci tí, ktorí chcú patriť k Ježišovi a ukazujú to svojím životom. Aj sudca sveta raz všetkým, ktorí žili podľa Božích predstáv a vyjadrili to svojou náklonnosťou k ľuďom, prisúdi miesto po svojej pravici. Na ľavej strane Ježiša sú namaľovaní obyvatelia Jeruzalema. Prevolávajú Ježišovi na slávu, ale aj oni – čo sa dá ľudsky pochopiť – majú od neho svoje očakávania. Nezhodujú sa však s Božími cestami a predstavami. Obyvatelia Jeruzalema symbolizujú tých, ktorí Božie slovo iba počúvajú, ale nekonajú podľa neho. (Jak 1,23). Oslavujú síce ako udalosť božského nositeľa pokoja Ježiša, vypúšťajú však nutný následok, totiž kráčanie jeho cestou a konanie vôle Otca. Sudca sveta ich raz postaví po svojej ľavici a ponechá tomu, čo si sami zvolili, temnote a vzdialenosti od Boha. (Mt 7,21; Mt 25,31nn)
Ježiš vstupuje ako Mesiáš do Jeruzalema. V ňom prichádza Boh k súdu. Ešte predtým bude samotný Ježiš odsúdený na kríži. Vskutku však opäť vzpriamuje ľudí svojou smrťou, robí priamym, čo bolo krivé, a znovu nastoľuje stratený šalom (Iz 40,3-5; Lk 3,5). Jeho cieľom je nový Jeruzalem, ktorý pozostáva zo živých kameňov: z ľudí, ktorí si osvojili vôľu Boha. Potom môže nastať pokoj – v ľuďoch a vo svete.
Zdroj: Hanns Sauter, Bilder des Lebens. Ikonen als Antworten auf heutige Glaubensfragen, Wiener Dom Verlag 2012. Publikované so súhlasom autora. Preložil Ján Krupa.
