Tento sviatok sa oslavuje vždy 40 dní po Pasche. Patrí medzi veľké Pánove sviatky a má 9 dní poprazdenstva.
Liturgia tohto sviatku má tiež niekoľko zvláštností. Namiesto niektorých častí liturgie (po svätom prijímaní až po samotné prepustenie) sa spieva spev typický pre toto obdobie: „Bože vznes sa nad nebesá...“
Tropáre sviatku sú veľmi pekné a teologicky hlboké. Ako to často býva v byzantskej liturgii, predstavujú skutočné syntézy viery Cirkvi. Tak prvý tropár večierne zhrňuje vyznanie viery Chalcedónskeho koncilu:
„Pán vystúpil na nebesia, aby poslal Utešiteľa do sveta. Nebesia mu pripravili trón a oblaky koč, na ktorom má vystúpiť. Anjeli sa čudujú, keď vidia človeka nad sebou. Otec prijíma toho, ktorý od večnosti prebýva v jeho lone.“
Človek nad anjelmi. Ten, ktorý je od večnosti v lone Otca. Piaty z tropárov večierne spracúva tému zbožštenia Božieho Slova veľmi pekným a dojímavým poetickým obrazom: „Ty, ktorý si sa pre mňa stal chudobným ako ja.“ Je to Kristus, ktorý svojím vtelením dobrovoľne prijal celú slabosť ľudskej prirodzenosti, aby ju potom plne oslávil vo svojom nanebovstúpení. Ešte ďalšie dva tropáre večierne navrhujú novú kristologickú lektúru Žalmu 23. Tento žalm je v nočných bohoslužbách Paschy zviazaný s Kristovým zostúpením do podsvetia, a dnes je naopak zviazaný s Kristovým nanebovstúpením: „Svätý Duch prikazuje všetkým svojim anjelom: Otvorte, kniežatá, svoje brány. Všetky národy, tlieskajte rukami, pretože Kristus vystúpil tam, kde bol predtým. Zatiaľ čo ty, Kriste, si vystupoval z Olivovej hory, nebeské zástupy, ktoré ťa videli, volali na seba navzájom: Kto je tento? A odpovedali: Je silný, mocný, mocný v boji. Tento je skutočne Kráľ slávy.“
V rozličných tropároch nachádzame výrazy dojímavé svojou ľudskosťou, ktoré slúžia na vyjadrenie božskosti Božieho Slova: „Ty, ktorý bez toho, aby si sa odlúčil od otcovského lona, najsladší Ježišu, si žil na zemi ako človek, dnes z Olivovej hory si vystúpil do slávy: a povýšiac súcitne našu padlú prirodzenosť posadil si ju vedľa seba k Otcovi.“ Sú to slová, ktoré nás spájajú so spevom Nárekov Veľkej soboty. Okrem toho nachádzame tému oslávenia našej padlej a zachránenej ľudskej prirodzenosti.
Čo sa týka utierne, pripomíname niektoré tropáre sv. Romana Sladkopevca: „Keď si naplnil plán našej spásy a pozemské si spojil s nebeským, vystúpil si do slávy, Kriste Bože náš, avšak bez toho, aby si sa nejako odlúčil od tých, ktorí ťa milujú. Zostávajúc neodlúčený od nich vyhlasuješ: Ja som s vami a nikto proti vám. Nechajte na zemi, čo je pozemské. Opustite to, čo je prach a popol, a potom príďte. Vzpriamme sa, zdvihnime oči i ducha do výšin, pozdvihnime pohľad a zmysly k nebeským bránam, hoci sme len smrteľní. Predstavme si, že ideme na Olivový vrch a vidíme Spasiteľa, ktorý sa vznáša na oblaku: Odtiaľ vskutku Pán vystúpil na nebesia. Odtiaľ ten, ktorý rád darúva, rozdal dary apoštolom utešujúc ich ako otec, uisťujúc ich, vedúc ich ako synov, hovoriac im: Nikdy vás neopustím: Ja som s vami a nikto proti vám.“
Jasné vysvetlenie tejto skutočnosti našej viery ponúka aj ikona sviatku. Obraz je rozdelený na dve odlišné časti: v hornej časti vidíme Krista na tróne, nehybného vo svojej sláve, ktorého podopierajú dvaja anjeli. V dolnej časti vidíme Božiu Matku, apoštolov a dvoch anjelov v bielych odevoch. Ikona nanebovstúpenia kontempluje Krista v jeho povýšení, podopretého anjelmi, ale zároveň je tiež ikonou slávneho návratu Krista, ktorý „sa vráti jedného dňa takým istým spôsobom.“ Od nanebovstúpenia až po svoj návrat Kristus predsedá Cirkvi, ako vidíme na ikone. Postoj Márie je vždy postojom modlitby. Nepozerá dohora, ale na Cirkev, aby jej pripomínala nutnosť bdelosti, modlitby – apoštolom i nám všetkým. V očakávaní Pánovho návratu.
Zdroj: Gréckokatolícka farnosť Iňačovce